Simona Vojtečková je nadaná výtvarnička z Bratislavy, ako mladé dievča navštevovala ZUŠ odbor keramika, študovala na strednej škole scénického výtvarníctva v Bratislave a na Pedagogickej fakulte odbor výtvarná a etická výchova. Svoje štúdium ukončila na VŠVU – odbor Ateliér Priestorových Komunikácií APK + . Momentálne sa venuje maľbe a svojej začínajúcej značke Vegetablesmaps, ktorej začiatok vznikol vytvorením trička s motívom kalerábu.
Čo Ťa inšpirovalo?
V podstate ma momentálne inšpiruje všednosť, alebo skôr nevšedná všednosť. V minulosti som riešila ťahšie konceptuálne ladené témy, asi som sa potrebovala momentálne odľahčiť.
Riešim prítomnosť, ale nie v zmysle povrchného vnímania – vypime si svoje caffelatte a zahrajme si hru na život, ale skôr prežívanie v rámci integrity v sebe a vo svete. I keď ani na caffelatte nie je nič zlé 😀 Samozrejme, že vplyv na mojom kresebnom zaznamenávani zelenín mala aj moja bývala práca v Bistrom bistre – U Kubistu. Kde si pri varení človek uvedomoval tú prítomnosť mnohonásobne. Bol to pre mňa obrovský dar pracovať u nich. Neskôr práve tam boli vystavené tieto kresby.
V podstate ma fascinuje tá krehká hranica a balansovanie hrán, kedy je ešte banalita, ktorá je často opomínaná hodnotnou a kedy už absolútne nestojí za naše povšimnutie. Fascinuje ma práve to, ako ľahko dokážeme v rámci prekopávania sa k hlbším katarzným, alebo spoločensko – politicky ladeným témam opomenúť práve tú katarznú očistu v banalite jemnosti, alebo všednosti. Práve zelenina mi prišla ako jedna z najvšednejšie nevšedných momentov tohoto úžasu. Taktiež aj tá húževnatosť rastlín je pre mňa veľmi zaujímavá. V podstate už to ako vzniká aj so zapúšťaním koreňov až po celok je vlastne zrkadlom nás samotných. A tých zrkadiel máme vo svete a v sebe nastavených mnoho. .
Ako si sa dostala od kresieb k tričkám?
Prišlo mi to tak nejak prirodzené. Ako som mala neustále pred sebou tú kresbu, tak som si postupne uvedomovala, že by to aj s tým posolstvom banality vôbec nemuselo byť zlé ani na tričkách. V podstate to bola výzva aj pre samotného tvorcu tlače /sieťotlače/ Tomáša Ďurovku, keďže išlo o ojedinelý typ sieťotlače, kde bolo potrebné zachytiť aj množstvo tieňov vo farbe. Tak som sa najprv nesmelo spýtala, či sa na to dá a šiel do toho, čo je v konečnom dôsledku skvelé, pretože to vyšlo. Takže celé to vzniklo tak nejak organicky a všetko do seba začalo zapadať a vznikol prvý motív.
Aký motív môžeme vidieť na tričkách?
Zatiaľ som dala tlačiť iba kaleráby. 😀 ale sú na ceste aj ďalšie veci a nielen tričká.. Zatial je to však prekapenie.. Po dlhšej prestávke sa mi toho zasa nakopilo viac, no už teraz viem, že časom by som rada začala viac na veciach spolupracovať s ďalšími kreatívcami. Čo nie je pre introverta môjho typu až také ľahké priznanie 😀 No myslím, že možná budúca cesta je v spolupráci.
Okrem toho aj maľuješ, čo konkrétne. Akou technikou?
Fascinuje ma krajina a zas práve to balansovanie na hrane jednoduchosti a opomínanej banality všednosti. Momentálne hlavne maľujem na papier, ktorý si dopredu vypínam páskou. Tým i keď počas maľovania čakám, kým sa počas procesu navhlčenia akvarelom, či aj akrylom prestane vlniť, tak mám čas uvažovať, alebo i neuvažovať čo s konkrétnymi ťahmi ďalej. Tým že maľujem skrz viacere časové vrstvy a potrebujem čakať, tak sa mi na tom papieri vytvára ďalšia časová stopa a to ma celkom baví.
https://www.facebook.com/Vegetablesmaps-108177793284581/
Ďakujem za rozhovor a želám veľa úspechov!