Hosťami budú sochár Jakub Trajter a ilustrátor Martin Schwarz. Reč bude o tvorbe a realizáciach v praxi, nahliadneme do ateliérového zákulisia. Ukážeme si aj práce zahraničných či slovenských autorov, o ktorých ste možno ešte ani nepočuli! V poslednej časti debaty sa prenesieme niekoľko rokov dozadu a porovnáme podmienky pre výtvarnú tvorbu so súčasným stavom.
Akcia sa koná na Fakulte architektúry STU/ Námestie slobody 19, 812 45 Bratislava
Start: 15.02.2018 19-20.30hod
Sochár Jakub Trajter absolvoval v roku 2008 VŠVU v Bratislave. V roku 2014 dostal za svoju tvorbu cenu Martina Benku. V roku 2015 vytvoril podľa libreta Tomáša Berku výtvarné diela pre slovenský pavilón na EXPO v Miláne.
Z Jakuba srší elán a nákazlivý entuziazmus. V bratislavskej štvrti drobného priemyslu, obchodu a skladov si zaobstaral a vybudoval ateliér. Premyslene investoval do vybavenia, strojov a technológií, vďaka čomu je schopný sám vykonávať celú škálu potrebných úkonov, rozšíril možnosti výtvarného vyjadrenia a zároveň si rozviazal ruky pri autorských realizáciách. Aktuálne zabeháva spoluprácu seba a 3D tlačiarne, ktorú neplánuje využívať na tlač sochy v jej definitívnej podobe, ale ako východisko k ďalším postupom. O aktuálne riešenom probléme rozmýšľa aj pri maľbe, síce v ploche, ale i tam modeluje tvar a ujasňuje si významovo – priestorové vzťahy. Jakub študoval u prof. Juraja Meliša so zameraním na sochu, objekt a inštaláciu a tieto prístupy k forme, téme a priestoru sa v jeho tvorbe zbližujú.
Z materiálov preferuje kov, rád ho ovláda a zvláda inovatívnymi spôsobmi. Skoro zásadne využíva už použitý polotovar z kovošrotu. Síce patrí medzi zberačov, či skôr vyberačov, ale na jeho objektoch to nepoznať. Tvorbu si nezľahčuje skratkou medzi tvarovou podobnosťou šrotových dielov a realitou, ale inšpirujúc sa materiálom, sochu modeluje. Rúry a iné východiskové priemyselné výrobky rôzne upravuje, rozrezáva, tvaruje, zvára a nekonvenčne adjustuje. Príkladom sú vystavené Chobotnice a Cesty. Neostáva len pri formálnej zaujímavosti a pointe, ale vec detailne, aj v štruktúrach prepracováva. Plazmovou rezačkou narúša povrch a vzniknuté stopy povyšuje na modeláciu. Jakubova fascinácia silou, schopnosťami a možnosťami ohňa je zrejmá. V jeho rukách je nielen dobrý pomocník, ale aj dobrý pán. Sám odlieva do bronzu, k čomu potrebné skúsenosti získal dlhoročnou praxou u Andreja Rudavského. Na výstave predstavuje rad sôch na tému tieňov pod stromami, ktoré dobre demonštrujú jeho postupy. Keď ho zaujme námet, vie si k nemu vymyslieť spôsob realizácie, ktorý interpretáciu ešte umocní (respektíve naopak, nápad ponúkne materiál a technika). Tiene vymodeloval z nití, priamo zaformoval a odlial do kovu. Nezvyklá a zrýchlená technológia priniesla odľahčené tvaroslovie a priehľady v osobitej hre priestorových štruktúr. Výborne zhmotnené nehmotné a nerovnomerné svetlo v jeho grafike a trojrozmernosti.
A z pohľadu doterajšej sochárskej tvorby Jakuba Trajtera , sľubný vývoj od jednoduchšieho plánu k šifre.
Xénia Lettrichová
Martin Schwarz sa vo svojej tvorbe zameriava predovšetkým na hĺbkotlačové techniky, ako sú lept, akvatinta, suchá ihla, či mäkký kryt, z ktorých dokáže vyťažiť absolútne maximum. Piple sa s technickými parametrami tradičnej grafiky, rýpe sa v jej danostiach a skúša, čo všetko mu ešte môže ponúknuť.
Napriek jeho fascinácii grafickými technikami je Martinov výtvarný jazyk už jasne rozpoznateľný. Jeho diela sa pohybujú niekde na pomedzí ilustrácie a voľnej grafiky, reality a fantázie.
V cykle OBRAZY-ODRAZY sa Martin zameral na zobrazenie vlastného vnútorného „odrazu“. „Nastavil som si imaginárne zrkadlo a snažil som sa s vtipom „zilustrovať“ vlastnosti, ktoré ma počas detstva formovali,“ vysvetľuje.
Podobne postupoval v prípade dvoch veľkých portrétov. Pozoroval a zaznamenával vlastný úsmev v rôznych situáciach, aby ich nakoniec skĺbil do jedného nadrozmerného autoportrétu.
V sérii leptov k vybraným básniam Štefana Moravčíka zo zbierky Zimkomriavky nastavil akési metaforické zrkadlo. V symbolických leptoch interpretoval texty, ktoré boli pôvodne inšpirované obrazmi Ondreja Zimku. „Obrazy Ondreja Zimku som spoznal až po dokončení prvých skíc a hneď som v nich našiel zaujímavé vizuálne prepojenia s mojimi grafikami,“ dodáva Martin.
Pri komponovaní diel kladie Martin v kľúčových scénach dôraz na svetlo, čo dokazuje aj v najnovšom cykle Svetlo-hľadanie. Náročné figurálne kompozície imaginárnych bytostí v priestoroch s podmanivou atmosférou opätovne dokazujú autorovou technickú zručnosť, kresliarsku vycibrenosť a neobmedzenú predstavivosť.