Monografickú dvojvýstavu FILLA – FULLA | Osud umělce – Osud umelca pripravila Slovenská národná galéria v rámci spoločného cyklu s Moravskou galériou v Brne – Made in Czechoslovakia – pri príležitosti 100. výročia vzniku Československej republiky. Je venovaná dvom ikonickým postavám českého a slovenského moderného umenia: Emilovi Fillovi (1882 – 1953) a Ľudovítovi Fullovi (1902 – 1980).
Hoci výstava dvoch výrazných výtvarníkov bude nepochybne „oslavou umenia“, skôr než iba oslavou bude polemickým, resp. problematizujúcim príspevkom k československej téme. Od výstavy Slovenský mýtus (2005, kurátori Aurel Hrabušický a Katarína Bajcurová) sa dramaturgia Slovenskej národnej galérie venuje kontextuálnym projektom dotýkajúcim sa problémových tém a období našich dejín. Umeleckohistorické skúmanie umožňuje emancipovane prispieť aj k spoločenským, historickým a inak formulovaným témam bez toho, aby ustrnulo v polohe ilustrácie tém „výtvarným materiálom“. Takouto príležitosťou ponúkajúcou interpretácie by mal byť aj výstavný a edičný projekt FILLA – FULLA | Osud umělce – Osud umelca.
Aj keď v prípade týchto dvoch umelcov nešlo priamo o rovesníkov – Filla bol o dvadsať rokov starší od Fullu –, ich zástoj v etablovaní moderného umenia v Čechách a na Slovensku možno považovať za kľúčový a svojím spôsobom aj porovnateľný. Obaja patria k najvýznamnejším postavám českého a slovenského umenia 20. storočia, každý z nich otváral svojím dielom výtvarnému umeniu nové a radikálne vývojové cesty, uvádzal do nášho umenia avantgardné prúdy a podnety z Európy. Prvý konzekventným a programovým spôsobom, druhý na spôsob „barbarskej“ syntézy. Obaja začali ako „revolucionári“, „vierozvestci“ nového umenia, obaja však postupne opustili tieto pozície, boli neskôr – každý však v inom období – „oficializovaní“. Gro ich života a tvorby sa odohralo v rokoch existencie Československej republiky s krátkou prestávkou protektorátu a slovenského štátu v rokoch 1939 – 1945. Ako československí občania reprezentovali úspechy a vzostupy českého a slovenského umenia v širšom medzinárodnom kontexte, angažovali sa v spoločenskom živote i umeleckom školstve, v päťdesiatych rokoch boli obvinení z formalizmu, postihnutí dogmatizmom a museli sa vyrovnať s oficiálne proklamovanou metódou socialistického realizmu.
Výstava sa po prvýkrát pokúsi o porovnanie a paralely, ale i odlišnosti a špecifiká – aj protiklady – umeleckých i životných osudov dvoch výrazných individualít s dôrazom na ich jedinečné tvorivé typy, vnútorné vlastnosti tvorby, ako aj vonkajšie socio-kultúrne súvislosti. Emil Filla bol mnohotvárnou osobnosťou, nielen maliarom, sochárom a grafikom. Disponoval prenikavým intelektom, pôsobil tiež ako zberateľ, teoretik a historik umenia, spisovateľ, organizátor výtvarného života. Spoluformoval smerovanie kultúrneho diania v Čechách už krátko pred prvou svetovou vojnou a hlavne v medzivojnovom období. O generáciu mladší Ľudovít Fulla vyrástol v pražskom kultúrnom prostredí a na Slovensku sa tiež venoval teoretickému diskurzu moderného umenia a progresívne zameranej pedagogickej činnosti.
Originálnym spôsobom – a každý inak – transponovali súdobé umelecké trendy, hlavne kubizmus, i podnety zo staršieho umenia – starí Holanďania v prípade Fillu, stredoveké maliarstvo a ikonopis u Fullu. Vo svojej tvorbe nastoľovali otázky modernity a tradície, konfrontovali sa s problematikou „európanstva“ a národnej identity – národného mýtu, inšpirovali sa ľudovým umením, folklórom, reagovali na spoločenské dilemy čias, v ktorých žili a tvorili.
Katarína Bajcurová
Kurátorka: Katarína Bajcurová / Odborná spolupráca: Alexandra Kusá
